Down to Hell – V Zajatí Temnoty (Recenzia)

Slovenská scéna sa obohatila o novú ambicióznu kapelu. Z Malaciek je tu skupina Down to Hell, ktorá sa pýši žánrom Symphonic/Melodic Black Metal.

Slovenské black metalové kapely sa dosť často stretávajú s melodickými a občas symfonickými elementmi, takže vznikom tejto kapely sa síce nič nové neobjavilo, ale podľa môjho názoru je to len dobré, keďže v našich končinách sa našlo niekoľko veľmi kvalitných zoskupení hrajúci tento štýl. Keďže avšak v posledných rokoch týchto kapiel dosť značne ubudlo, je dobré vedieť, že sú tu hudobníci, ktorí chcú hrať tento žáner a podľa všetkého si ľudia myslia to isté, keďže vydanie debutu Down to Hell vyvolalo dosť značný ohlas. Ich debut s názvom V zajatí temnoty je už von nejaký ten mesiac, takže je dobré aj s menším odstupom času zhodnotiť tento počin.

 

14323_10153627959205200_2900010384985098819_n

V Zajatí temnoty začína symfonickým introm, ktoré síce nejakou bohvieakou originalitou nevyplýva, ale dokáže celkom slušne navnadiť na osem ostávajúcich skladieb s minimálnou dĺžkou 5 a pol minút, takže očakávajte celkom slušný hudobný náklad. Hlavnou devízou je jednoznačne pekne nabitý black metal s množstvom blast-beatov a dvojkopov v spojení s parádne chytľavými melódiami. Oné samotné melódie sa vám dokážu vryť do hlavy už po prvom vypočutí, čo vzhľadom na komplexnosť aranžmánov s množstvom odbočiek v rámci piesní je naozaj husársky kúsok.

Gitarové riffy sú buď rýchle, zbesilé, ale nikdy príliš zlovestné, alebo sú veľmi melodické, čo dáva albumu dostatočnú rozličnosť. Samotné gitarové melódie a sóla sú pre mňa obrovským highlightom albumu. Veľmi dôležitou súčasťou sú symfonicky ladené klávesy, ktoré (v tomto prípade našťastie) neostávajú len tak ako podmaz v pozadí a mnohokrát sa dostanú do popredia, vytvárajúce niektoré najlepšie momenty albumu. Basa je prekvapujúco čistá a rozoznateľná a ponúka niekoľko zaujímavých smyčiek a bicie sú veľmi solídne a to je jedno, či sa hrá blast-beat, alebo pomalšia časť.

Samostatnou kapitolou tohto albumu sú vokály. V tomto albume si vokálov užijete až až a to vďaka siahodlhým textom, ktoré zdobia každú skladbu. Sú tu príbehy o bosorkách, drakoch, prízrakoch, či smrti (a áno, teraz som len prakticky odpísal názvy piesní :D), ktoré ako také odporúčam si prečítať samostatne. Celý album je v slovenčine, čo beriem ako obrovské plus, keďže verím, že v angličtine by tento album veľmi rýchlo stratil na kvalite. Spievajú tu dvaja vokalisti a to screamer a growler Kani a jemná speváčka Maťa. Čo sa týka Kaniho, tak som padol na prdel J. Jeho šialené screamy a hlboké growly s trochu neštandardným frázovaním boli pre mňa ďalším obrovským highlightom a Kani sa u mňa rýchlo ukázal ako vysoký nadpriemer slovenskej extrémnej scény. Na druhej strane Maťa so svojím jemným, ale celkom suverénnym hlasom dokáže vo väčšine prípadov celkom slušne ozdobiť tento album, ale sú tu momenty, kde som musel zakrútiť hlavou. Dobrým príkladom je tretia skladba Skazení, (kde sa tu po prvýkrát predstavuje), kde hneď pri svojich prvých tónoch mi nechutne zaduní v ušiach, ale hneď po niekoľkých sekundách sa ukáže s jedným zo svojich najlepších momentov albumu. Takýto mierne kolísavý výkon ponúka aj po ostatok albumu. Raz vynikajúco dopĺňa celkovú atmosféru, niekedy mi tam zase vôbec nesedí. Ale z celkového pohľadu môžem vokálne výkony hodnotiť pozitívne.

Piesne nemajú tak celkom štandardné štruktúry. Sú tu síce refrény, ktoré sú v niektorých prípadoch chytľavé ako prasa, ale je jasné, že v skladbách s priemernou dĺžkou 6-8 minút proste musia byť nejaké tie odbočky od štandardného prístupu. Melodické brejky, niekedy s akustickou gitarou, niekedy čisto s klávesmi, či trochu dlhšie inštumentálne brejky s parádnymi sólami ale hlavne dlhé verše, veľakrát robené spôsobom „kráska a zviera“, kde sa príbeh skladby rozvíja, sú hlavnou príčinou, prečo každú jednu skladbu treba sledovať ako jeden silný príbeh. Produkcia je na slovenské štandardy tak akurátna, všetky nástroje sú jasne zrozumiteľné, ale chýba jej dynamickosť a sila v porovnaní s väčšími menami. Každá skladba ako samostatný celok má svoje highlighty a veci, ktoré sa u každej dajú užiť, ale pri celkovom počúvaní od začiatku do konca som mal pocit, že by albumu určite neuškodilo zahodiť jednu či dve skladby, keďže hlavne ku koncu už je jasné, že veľa nových nápadov už tu nebude.

Kapela Down to Hell rozhodne začala s pekne silným debutovým albumom, ktorý síce nie je bez chýb, ale za to s množstvom momentov, vďaka ktorým sa budem rád ku nim vracať. Je to určite jeden z highlightov tohto roka v slovenskom metale, ktorý je naplnený kvalitnými albumami.

Žáner: Symphonic/Melodic Black Metal

Pôvod: Malacky, Slovensko

Label: žiadny

Dátum vydania: 21. Marec 2015

Web: facebook.com/downtohell.sk

downtohell.bandcamp.com/

 

Melódia: 8/10

Tvrdosť: 8,5/10

Komplexnosť: 8/10

Originalita: 6,5/10

Hodnotenie: 8,5/10

 

Obrázky prevzaté z facebook.com/downtohell.sk.