Recenzia: PERVERSITY – IDOLATRY (2017)

Písal sa rok 2003 a prešovská death metalová beštia Perversity stála na prahu vydania svojej albumovej prvotiny In the Garment of Lust a to rovno hneď v zahraničí, pod hlavičkou francúzskych Perennial Quest Records, čo predstavovalo v tej dobe záslužný počin a hlavne nádejný prísľub do budúcnosti. Bolo to pre mňa nezabudnuteľné životné obdobie, počas ktorého som trávil každú voľnú chvíľu s chalanmi v skúšobni a mal som tak možnosť vnímať celý proces vzniku albumu od A po Z. No a všetko som to vstrebával a hltal doslova aj naježenými chlpmi. Ubehlo šialene rýchlych 14 rokov, vlastne ani som si často nestihol uvedomiť, že kedy to takou rýchlosťou svetla zbehlo. V Prešove už nežijem dosť dlhú dobu, počas rokov som síce zahraničie vymenil aspoň za Bratislavu, no ak sa raz za nemilo dlhý čas dostanem na východ, tak zastaviť sa na chvíľu v skúšobni a potom ísť s chalanmi pokecať pri pive už patrí k našim zabehnutým rituálom.

Ubehlo šialene rýchlych 14 rokov a Perversity, už ako právoplatná undergroundová legenda našej scény, nedávno vydali svoj 5-ty veľký album honosiaci sa názvom Idolatry, ktorý vyšiel pod hlavičkou domáceho labelu Metal Age Productions. Pri jeho vzniku som tentoraz nemohol byť, no vďaka zákulisným spoluprácam a pomocnej distribúcii Slovak Metal Army držím dlho očakávaný album v rukách, aby som ním prevetral sluchovody a potrápil mozgové závity. A keďže mám pocit, že Perversity poznám dostatočne, tak už dopredu som počítal s tým, že to nebude len také jednoduché počúvanie s výstupnou formulkou ´´3 krát pustené a všetko za pol dňa vybavené´´.

Ako som predpokladal, moje tušenie sa naplnilo a už po prvom vypočutí albumu Idolatry sa mi potvrdilo, že toto bude naozaj beh na dlhú trať. Lady ´´Shuvad-ová´´ by ma na základe tohto astrálno-duševného predpokladu určite privítala s rozkročenou náručou vo svojom fanklube. Nakoniec z toho všetkého, popri pracovných a rodinných povinnostiach, bolo viac ako mesačné počúvanie a vstrebávanie tejto novinky. Ale staršie ročníky určite chápu dôvody, keď je už toho potrebného voľného času minimum.

V prvom zoznamovacom momente som nažhavene otočil album asi tak 6 krát dookola, no zostal som užasnuto visieť zaseknutý niekde vo vzduchoprázdne. Nedokázal som dať dokopy súvislú vetu a len som si sám pre seba brblal popod nos ´´To čo je toto? To čo je? Blázni, veď toto je choré, to je celé choorééé…´´

A presne takto nejako by som formuloval materiál, ktorý nám Perversity ponúkajú na albume Idolatry a ktorý sa mi tak dlho, pomaly, ale neúprosne vkrádal pod kožu, až kým mi nezačal skľučujúco gniaviť moje duševné ja. Old school death metalové základy amerického strihu, zmiešané s poctivou esenciou kvalitnej technickej úrovne samotnej hry zo strany všetkých zúčastnených a celý tento podmanivý náklad prešpikovaný jedovatými červami chorobnosti, prevrtávajúcimi rozkladajúce sa a zapáchajúce torzo tela, pohodené a zabudnuté niekde v kúte na podlahe chalupy prievozníka mŕtvych Charona. Ešte možno aj trochu náznaku severu by sa našlo, ale nič viac, nič menej, bodka za správami.

Následne prišli nechcené kratšie, často však aj dlhšie pauzy a k ďalšiemu počúvaniu som sa dostal až v nejakých tých týždňových odstupoch. Respektíve k takému počúvaniu, že som si mal kedy aj nejaké tie dojmy a pojmy zaevidovať do debilníčka a nepočúval som len tak pre radosť, v rámci nedeľňajšieho obedového pozdravu susedom. No všetko zlé je na niečo dobré a takto som si album Idolatry pekne s odstupom opakovane prešiel a ukladal do pamäte tie vrstvy, ktoré z neho postupne vyliezali.

Perversity zneli na každom jednom doterajšom albume vždy mierne inak, čo bolo spôsobené častými zmenami v zostave, ktoré mali na finálny výsledok svoj nemalý vplyv. No v každej doterajšej skladbe, ktorú kedy kapela vypustila do éteru, je čitateľný rukopis lídra kapely Jozefa ´´Dodiho´´ Košča, ktorý je momentálne už jediným pôvodným a zakladajúcim členom týchto nesvätých východniarov. Tento milý, z osobných skúseností skvelý človek a pre mňa trochu aj nejaký vymyslený pokrvný druhokolenný bratranec Trevora Peresa z Obituary (no schválne, všimli ste si tú podobu, hlavne keď sú obaja zarastení?), dáva svojimi gitarovými postupmi celej kapele punc rozpoznateľnosti a drží Perversity pri živote už dlhých, čoskoro 22 rokov na scéne.

Za tie roky sa pri ňom vystriedalo 23 muzikantov, berúc do úvahy aj aktuálnu zostavu, pričom najstabilnejším bol post speváka. Jediná výmena sa udiala po vydaní albumu Words like Poison (2004). Druhého zakladajúceho člena Perversity, speváka Martina Marinčáka, odchádzajúceho žiť a pracovať do stovežatej, nahradil za mikrofónom Juraj ´´Kazateľ´´ Handzuš. Kazateľ, vtedy ešte ako súčasť už neexistujúcich Fonops, prakticky pôsobil v radoch Perversity už od roku 2003, no striedali sa na koncertoch s Martinom, ktorý napokon ešte aj naspieval uvedený album. No ďalej už to časovo nešlo a práve táto, dovolím si použiť výraz najzásadnejšia, zmena bola predzvesťou postupnej transformácie kapely, ktorá hlavne Jurajovým prispením začala smerovať stále viac a viac k temným a chorobným tématickým záberom. Celé nové smerovanie vyvrcholilo aktuálnou zostavou a po 6 ročnom čakaní, vyplnenom EP Infamy Divine (2014), nastal čas zožať to, čo si chalani pred časom zasiali. A veru že zasiali veľmi dobre, tak nebudem viac rozoberať históriu a každého člena, to si nájdete určite aj sami na oficiálnych stránkach Perversity a poďme späť k albumovej novinke Idolatry.

Prvé počúvanie má u mňa už klasický súbeh s podrobným preskúmaním bookletu. V tomto prípade sa o cover albumu, aj celý krásny booklet, postaral Kazateľov brat, grafik Peter Handzuš, ktorého práce nájdete pod pseudonymom Digital Wortex. Asi nedokážem opísať Petrovu prácu, ktorou zhmotnil Kazateľove predstavy, len použitím jedného výstižného slova. Booklet ladený do čierno-bielej kombinácie pôsobí esteticky kompaktne, prináša vizuálne potešenie, ale aj zvedavé otázky smerom k ponúkanému posolstvu a čo je podstatné, s hudobnou stránkou albumu si sadol ako zadok na šerblík. Skvelá bratská spolupráca a výsledkom je proste čisté umenie, pri ktorom som strávil opakovane dlhé minúty pozeraním, analyzovaním a premýšľaním. Nechýbajú samozrejme ani obligátne základné informácie a texty skladieb. Použitý font písma mi síce pár krát spôsobil lúštenie textu, ale ako taký korešponduje s tématickým vyjadrením bookletu a iný typ fontu písma by s veľkou pravdepodobnosťou kazil výsledný dojem. A možno len fakt musím už konečne zabehnúť k tomu očnému. Tak keď budete držať ten svoj album Idolatry v rukách, venujte tomuto parádnemu bookletu dostatok času, ktorý si určite zaslúži.

Ten hudobný náklad, čo na každého poslucháča vylezie z reprákov, som už spomenul. Nie je tajomstvom, že Perversity sú vlnovo naladení smerom za veľkú mláku a čerpajú z odkazu malebných spolkov ako sú Incantation a Immolation. Nejaké tie dávnejšie vplyvy by sa našli aj zo strany takých Cannibal Corpse (v dávnych časoch bola kultová Hammer Smashed Face pravidelným a zo strany fanúšikov aj často žiadaným koncertným prídavkom), alebo Morbid Angel. Pre aktuálnu nesvätosť by si mohli tématicky podať ruku kľudne aj s takými Vital Remains. No Perversity nie sú žiadnou béčkovou xeroxovou kopírkou, vždy oplývali svojim vlastným ksichtom a svojskými nápadmi, pričom uvedené svetové veličiny im slúžili hlavne na určité vytýčenie mantinelov svojej hudobnej ľadovej plochy, na ktorej to chalanom ide očividne lepšie, ako tej našej tragikomickej hokejovej reprezentácii.

Už od prvých tónov úvodnej skladby Blackmoon Offerings je jasné, že ide o typické a rozpoznateľné postupy, akými sa prezentujú Perversity. Rozbeh skladby vo valivom strednotempe, súboj riffov a Dodiho nezameniteľné gitarové vyhrávky, ku ktorým pridal aj chorobný backing vokál, ktorý je inak ladený a doplňuje hlavný growl, pričom evokuje pocit ako by zrazu ožil strom a zrúkol nejaké temné zaklínadlo, následne zmeny tempa do klepačiek, podmanivé ťahavé krátke sólo a do toho Kazateľ nakladá formulku ´´Goddess of the Black – Evil Satanic Whore, Let the Sheol open wide, Let me feel the ecstasy that thy lips bestows! Satiate me – Initiate me in the mysteries of the Black!´´, aby bolo každému hneď jasné, s kým že to má človek, červík úbohý maličký, v danej chvíli do činenia. Zhruba takýto základný vzorec si môžete priradiť k celému albumu Idolatry, no jedným dychom dodám, že je nutné počítať s viacerými pridanými esenciami, ktoré sa budú len postupne vyplavovať na povrch popri tej nosnej štruktúre, počuteľnej pri prvých ochutnávkach albumu.

Skvelá pulzujúca rytmika, kde skrytý za škopkami úraduje presný, úderný a technický Peter ´´Necrocyklo´´ Jakubík, doplnená o štrikujúce basové linky, ktoré má na starosti Peter ´´Oči´´ Očipa (gitara u stropkovských kolegov Killerface), len umocňuje prvotný pocit, že si počas počúvania albumu ani na malú chvíľku nevydýchnete. Gitarové súboje, ktoré neustále zvádzajú Dodi a Martin ´´Fetus´´ Calko (spev u death mašiny Brute) majú svoje vlastné linky a do detailov premyslené pochody, pričom Očiho basa vyšíva raz pod nimi, inokedy nad nimi. Všetko sa to prakticky vo finálnej fáze spája v čarovnej polytonalite, ktorá nemá výsledok v nejakej divokej disharmónii, ale naopak v podivuhodnom harmonickom celku. Perversity majú proste tú svoju svojskú polytonalitu, podivné harmónie a menej otvorené, alebo priam skryté melódie, ktoré držia na uzde mierne pod povrchom, už tak nejako v sebe zakorenené.

Kazateľov výborný chorobný vokál ťaživo drtí od prvých tónov albumu až do samého konca, keď podvedome stlačíte ´´repeat´´. Dodiho backing vokál som už spomínal, ale svojim podielom screamu sa za mikrofónom, v skladbách 4,7,8,9 a 10, nechal počuť aj Fetus a obohatil tak pestrosť pasteliek, ktoré si môžete rozbaliť z krásnej krabičky Idolatry. Netreba zabudnúť taktiež ani na albumového hosťa, ktorým bol tento krát Ľubo Lokša (Contempt, Mordum) a jeho sóličko v skladbe Discreated But Reborn. Zvuk, finálny mix a mastering v podaní Martina Barlu (bicie Astarot) sa v jeho štúdiu vydaril na výbornú, čoho výsledkom je plný a čitateľný zvuk, kde ma ani nenapadne nejaká výčitka. Celkovo 5 mesiacov tvrdej práce pri nahrávaní v štúdiu prinieslo očividne zaslúžené ovocie.

Ako je mojím zvykom, žiadnych bodov sa nedočkáte, nakoľko hudba nie je o bodoch, ale o výsledných pocitoch každého jedného poslucháča. A verte, že ja mám z albumu Idolatry tie pocity skutočne veľmi dobré. Zo skladieb si netrúfam označiť práve len tú jednu jedinú akýmsi prívlastkom ´´naj´´. Album ponúka precíznu vyrovnanosť, bez zbytočných klišé postupov a hluchých miest, no navyše sa postupne stále dajú objaviť aj určité pasáže, ktoré tomu všetkému dávajú korunu svojskej jedinečnosti. Mojou pomyselnou čerešničkou na torte sa preto stáva pasáž záveru skladby Sadistic Rites s nasamplovaným obskúrnym outrom a následný prechod do sviežeho nosného rezavého riffu následovnej skladby Ibex Cult Orgy, pričom aj tie pískačky v nej nie sú na zahodenie a evokujú mi žánrové old school časy.

Summa summarum bude v mojom ponímaní rýchle, stručné a jasné. Vážení a milí, toto je parádny Sickness Unholy Death Metal a Perversity svojím novinkovým albumom Idolatry vystúpili na najvyšší stupienok pomyselného piedestálu, bok po boku so svetovými veličinami žánru, pričom časti svetovej špičky aj rovno nakopali zadok. Smrť vystrčila svoje temné pazúry a chorobný puch rozkladajúceho sa torza opustil hnilobný močiar perverznosti. Death Metal Eternal!!!

 

Tracklist:

01 Blackmoon offerings
02 Inter-Sectioned
03 Bloodletting Covenance
04 Discreated But Reborn
05 Altar Of The Swine
06 Necrobeast
07 Sadistic Rites
08 Ibex Cult Orgy
09 Aphotic
10 Womb Of Abhorrence

 

Perversity:

Juraj „Kazateľ“ Handzuš – spev

Jozef „Dodi“ Košč – gitara/spev

Martin „Fetus“ Calko – gitara/spev

Peter „Oči“ Očipa – basgitara

Peter „Necrocyklo“ Jakubík – bicie

 

Discography:

1997-The Embarrassed /demo MC

1999-Personal /demo MC

2003-In the Garment of Lust /CD Perennial Quest Records

2004-Words Like Poison /CD Forensick Music

2006-Demos & Rarities collection /CDr

2008-Beyond the Reach Of Heaven /CD Grodhaisn Productions

2011-Ablaze /CD Lavadome Productions

2014-Infamy Divine /MCD Lavadome Productions

2017-Idolatry /CD Metal Age Productions

 

Linky:

https://www.facebook.com/perversityband/

http://www.perversityband.com/

http://bandzone.cz/perversity

http://www.metalage.sk/

https://www.facebook.com/slovakmetalarmy/?fref=ts

http://www.slovakmetalarmy.sk/

 

Sledujte nás na našom Facebooku a Instagrame.